Elena Cornaro Piscopia
A Elena Lucrezia Cornaro Piscopia
(Sẽmaan-Amerik: /kɔːrˌnɑːroʊ pɪˈskoʊpiə/,[1]Itali: [ɛːlena luˈkrɛttsja korˈnaːro piˈskɔːpja]; 5 tʋʋlg kiuug rasem 1646 - zags kiuug rasem 26 1684) bɩ a Elena Lucrecia Corner (Venetik: [koɾˈnɛɾ], Itali: [korˈnɛr]), sẽn boond tɩ Helen Cornaro, yaa Venes filozof sẽn yaa burkĩna, sẽn yɩ pipi pagb sẽn paam karen-bi-rɩsg kareng la pipi sẽn paam Philosophie doktorã yʋʋm 1678.[2]
Bi-bɩɩgã
[tekre | teke sidgem]A Elena Cornaro Piscopia rogame a Palazzo Loredan, Venesia, Venesɩ tẽnga, yʋʋmd 1646 tʋʋlg kiuug rasem 5 daarã. A yaa a Gianbattista Cornaro-Piscopia ne a pag a Zanetta Boni biig a tãab soaba. A ma ra yaa tẽng-boogd la a roagdbã ra pa kẽ kãadem a rogmã wakate.[3]
Yʋʋmd 1664 wã, b yãka a Elena ba t'a lebg a San Marco de supra wã prokurator, sẽn yaa a Mark karen-doogã ligd-kẽedã, sẽn yaa tʋʋm-kãseng sẽn yaa a sẽn da rat n paam n paam n zĩnd Venise nebã sʋka. Rẽ kɩtame tɩ a Gianbattista lebg a yiib soaba, a sẽn yaa a Venise Doge wã poorẽ.[4] Yaa rẽ yĩng la a Elena sẽn dog tɩ pa zems ne b kãadmã wã ra yaa ned sẽn tar yõod wʋsg ne b taabã. A ba wã bao n maana pʋ-peelem naoor wʋsgo, la a pa sak n deeg rao a ye sẽn da wa n kõ-a wã ye. A Fransko Ludovico Maschietto pa sak n deeg t'a sẽn tar yʋʋm 11 wã, a maana pʋlem tɩ b na n yɩɩ nin-sõamyã ye.[5]
Yʋʋmd 1665 wã, a lebga Benedictine oblate, la a pa lebg moong ye.
LoveZãmsgã
[tekre | teke sidgem]A Elena sẽn da yaa bi-bɩɩgã, b ra get-a lame tɩ yaa bõn-naandg. A ra yaa fada a Giovanni Fabris sẽn da yaa a zakã zoa n sagl-a t'a sɩng lekoll sẽn yaa sõma. A zãmsame Latin la Gɛrk ne karen-saam-dãmb sẽn tar minim n paam n bãng gom-kãensã sõma, la a lebg n zãmsame Frans la Spaans yʋʋm a yopoe wã.
A Elena lebga yɩɩlã minim soaba, n tõog n yɩɩl klaviir, harp la vioolã. A sẽn da wa n be a vɩɩmã pʋgẽ wã wilgda a minimã. A sẽn wa n be a yʋʋm 20 wã tɛka, a ra nonga fizik, astronomi la kʋn-balã bãngre. A Carlo Rinaldini, a karen-saamb sẽn zãmsd nebã filozofi wã, la wakat kãng, a sẽn yaa Paadʋ wã Inivèsite filozofã taoor soaba, yiis-a lame yʋʋmd 1668 wã, a gʋlsa sebr sẽn be Latin-rãmbã pʋgẽ, n get a geometri yelle. Sebrã ra yaa a Elena sẽn tar yʋʋm pis-na-biis la a yiib n kõ. A Fabris sẽn wa n yaa a karen-saambã kũum poore, a lebga a Rinaldini sẽn na n dɩk a zãmsgo.
Karẽn-bi-pugl
[tekre | teke sidgem]Yʋʋmd 1669 wã, a lebgame n yiis a Lanspergius sẽn yaa Kartiiz maan-kʋʋd n gomd a Zezi yelle, n yiis a Spaansã n lebg a Itaali. [c] B ra sak n tolg-a lame n kõ a zoa a Gian Paolo Oliva, la a sẽn yaa a karen-saambã. B yiis-a-la ne seb-biis a nu yʋʋmd 1669 n tãag yʋʋmd 1672 wã. A sẽn paam n bãng n bãng n paas n lebg n be b sullẽ wã, b bool-a lame tɩ a wa zĩnd b sullẽ. Yʋʋmd 1670 wã, a lebga b sullã taoor soaba.[6][7]
A Karlo Rinaldini sẽn da yaa a karen-saambã sẽn zãmsd filozofi wã saglg zugẽ, a Felice Rotondi kosa a Padu wã Inivèsite t'a Cornaro paam a lauree wã teoloog wɛɛngẽ.[8]A Kardinal Gregorio Barbarigo sẽn yaa Padua bispu sẽn bãng t'a ra kẽeda teologã nengẽ wã, a pa rat n deeg-a ye. A yeelame t'a yaa pag ye. La a sakame t'a paam filosofi wã, la a paam Philosophy laure wã. B kõo b diplôme wã yʋʋmd 1678 tʋʋlg kiuug rasem 25 Pãdʋka Katedrã pʋgẽ, b sẽn yãagd b karen-biisã, b karen-biisã la b senatɛɛrã sẽn be Venesɩ wã, ne b sẽn yãag b karen-biigã sẽn yi Bologna, Perugia, Rom la Napol wã. A Elena goma wakat a ye ne Latin-dãmbã, n wilg tɩ b yãkda zĩn-dãmb wʋsg a Aristote tʋʋmẽ wã: a yembr yaa Postterior Analytics la a to yaa Fizikã.[9]
B kelg-a lame ne gũusgu, la a sẽn wa n sa wã, b pẽga a karen-saamb a Rinaldini t'a kõ-a laure wã bãnd: filozofi sebrã, laure la a zug, a sõorẽ la a kugẽ la a yel-bõoneg zugu. A paama magistra et doctrix philosophiae [sẽn zãmsda filozofi la a paamda doktorã] , n lebg pipi pagbã sẽn paam b diplôme wã, la b lebg pipi pagb nins sẽn paam b digri wã.[e]
A vɩɩmã yʋʋm a yopoe wã yɩɩ zãmsg la sõngr tʋʋmde. A kiime Padu yʋʋmd 1684 t'a wa paam bãag sẽn yaa bãaga, la b mum-a lame Santa Giustina wẽnd-doogẽ.[10]
Tẽebã
[tekre | teke sidgem]Sẽn na maan kiis a ye bala, a Karls Patin sẽn yaa pis-pugl sẽn zãmsd logtorã lektorã, a paasa a bi-pugli Gabrielle-Charlotte Patin sẽn na n sɩng a lektorã ye. Yaa Gianbattista Cornaro-Piscopia n sõng-a t'a kɩtd lekollã n gɩdg pagbã tɩ b pa tõog n paam diplôme ye. Yʋʋmd 1732 wã, Bologna Yuniõrgã kõo a Laura Bassi a pʋg-soab a yiib-n-soabã doktorã.[11]
A Cornaro kũumã yɩɩ bũmb sẽn maan tɩ b tẽeg a kũumã Venes, Padua, Siena la Rom. A A.D.C.A. (Akademia degli Infecondi) yiisda a sullã neb sẽn maan bũmb a yiib n tẽegd a kũumã.[it][12][13]A sã n wa ki, a pa na n wa paam n paam n paam a Zeova.[14]
Yʋʋmd 1895 wã, Angletɛɛr Benedictine nuns wã a Mathilda Pynsent sẽn yaa a Abɛs a Cornaro kũumã yikame, n ning a kũumã ko-kugrã pʋgẽ, la b gʋls tablet-kãseng a sẽn da segd n maan n tẽeg a yelle.[15] A sẽn paam n sɛk a karen-bi-poakã lekollã yaa Cornaro Window wã pʋgẽ, sẽn zĩnd a Vassar College Thompson Memorial Library West Wing wã pʋgẽ yʋʋmd 1906 wã. A Ruth Crawford Mitchell sẽn yeel tɩ b maan woto wã, b wilga a Cornaro sẽn be Romagnoli sẽn maan wallã pʋgẽ yʋʋmd 1949 wã. A sẽn maan woto wã yaa a sẽn be a Pittsburgh karẽn-biis roogẽ wã.[16]Yʋʋmd 2019 tʋʋl kiuug rasem 5 wã, Google maana a rogem daar a 373 soabã ne a Google Doodle.
A Elena Cornaro vɩɩmã yɛl kẽer sẽn zĩnd pĩndã yaa Massimiliano Dezza sẽn gʋls a Vita di Helena Lucretia Cornara Piscopia (Venezi: Bosio, 1686) la a Antonio Lupis sẽn gʋls a L'eroina veneta (Venezia: Curti, 1689). A sẽn da tigim a tʋʋmã, ne a vɩɩmã, a Benedetto Bacchini yiis-b-la a kũumã poore yʋʋm a naas pʋgẽ.
Yʋʋmd 2022 wã, Italy tẽnga taoor dãmb zãgsame tɩ b pa le na n le paas a bõn-naandgã bãngdbã sẽn be Padowa tẽnga pʋgẽ wã ye. B yeelame tɩ b zoe n tara bõn-naands a ye zĩig a to wã.[17]
B lugla Piscopia Initiative sẽn boond tɩ Cornaro wã Edɛnbur yʋʋmd 2019 wã, sẽn na yɩl n mao ne pagbã la neb nins sẽn pa tar b sẽn pa-b n pa-b sẽn kẽed ne matematɛk zãmsg pʋgẽ wã. Piscopia Initiative kengda pagb la b karen-bi-bɩɩr nins sẽn pa tar b pʋ-peelmã raood tɩ b bao b doktorã matematikkã wɛɛngẽ.[18]
Biiblã sẽn gomd bũmb ninsã
[tekre | teke sidgem]Tʋʋmã
[tekre | teke sidgem]A sẽn gʋlsã pʋgẽ, a paama sõss sẽn yaa sõma, Biibl-vɛrse, la sɛb sẽn gomd Wẽnnaam yell
B sẽn tigimã
[tekre | teke sidgem]•A Bacchini, a Benedetto, a Ed. (1688) yaa woto. Helenae Lucretiae Corneliae Piscopiae opera quae quidem haberi potuerunt (Italy ne Latin) yaa bũmb sẽn be ne bãensã. Parma: Rosati - ne Google Books maasem
Biografi
[tekre | teke sidgem]•A Deza, a Massimiliano (1686) sẽn da wa n yaa a soabã.
•A Helena Lucretia Vita di Cornara Piscopia descriita da Massimiliano Deza della Congregazione della Santissima Madre di Dio, la a sẽn kõ a maestà dell'aug.ma imperatrice Eleonora principessa di Monferrato, la b sẽn kõ-a wã.
•A Antonio Bosio. Sẽn paam-a-la a Zeova wã rasem 5 zĩn-soab kiuug rasem 2019. A Benedetto Bacchini (1688) Actorem Helenæ (Latin; Bacchini ed. 1688 pp. 1-48) Lupis, Antonio; Vendramina, Caterina (1689). La vie d'Elena Lucretia Cornara Piscopia (Tãtãlãns) A Curti.
•D sẽn yã wã yaa: Pynsent, a Mathilde (1896). A Helen Lucretia Cornaro Piscopia vɩɩmã, a Saint Benedict sẽn yaa a Saint Benedicto wã sẽn yaa a Oblate la a yaa a Padua karẽn-biisã doktɛɛr. A Saint Benedict wã. A Fusco, a Nicola (1975).
•A Elena Lucrezia Cornaro Piscopia, yʋʋm 1646-1684 A Elena Lucrezia Cornaro Piscopia yʋʋm kobs a tãabã yell Etazĩni Komitẽ. Maschietto, a Francesco Ludovico (1978) sẽn yaa a soabã.
•A Elena Lucrezia Cornaro Piscopia, yʋʋm 1646-1684: a ra yaa dũni wã taoor soaba. Sõng-y n bãng-y bũmb ning sẽn be Padova karẽn-biisã zugã. Sõngr a ye B sẽn da maand bũmb ningã. A Anténore. Maschietto, a Francesco Ludovico (2007). A Catherine (b sẽn yi n lebg n lebg n tɩ loe ne wã)
• A Elena Lucrezia Cornaro Piscopia (1646-1684): Yaa pag ning sẽn yɩ pipi n paam n paam karẽn-biis zug sukr. A Vairo, a Jan; a Crochetiere, a William sẽn lebg n togs-a wã. A Saint Josephs University Press wã.
• D sẽn yãk tɩ b maan bũmb ning Sẽn paam-a-la a Zeova wã rasem 5 zĩn-soab kiuug rasem 2019. Tonzig, a Maria Ildegarde (1980).
•A Elena Lucrezia Cornaro Piscopia: laureate la première dame dans le monde.
•A sẽn maan bũmb ning fãa wã, a ra segd n maana a sẽn tõe n maan bũmb ning a sẽn datã. A V. Gualandi. Guernsey, a Jane Howard (1999). A Cornaro pagã: Venesɩɩ wã wuk-m-meng la a sẽn maand bõn-naandsã. A College Avenue Press.
•Dɩk-y n ges-y bũmb nins sẽn be Biiblã pʋgẽ wã. Carrano, a Patrizia (2001) sẽn yã wã. A Zeova ra yãta-m lame. La histoire d'Elena Lucrezia Cornaro, laureate la première dame du monde (talsã pʋgẽ) A Mondadori. ISBN 92-77-08804 -
•D sẽn paam n deeg bũmb ning fãa wã Pighetti, Clelia (2005) sẽn yaa La a sẽn pa tar laafɩ wã: bãngrã la mistik yʋʋmd 600 wã: Elena Cornaro la Carlo Rinaldini (Talimaan-dãmbã pʋgẽ). A FrancoAngeli.
Sebtiisi
[tekre | teke sidgem]- ↑ https://en.wikipedia.org/wiki/Oxford_University_Press
- ↑ https://archive.org/details/ladycornaropride00guer
- ↑ https://www.britannica.com/biography/Elena-Cornaro
- ↑ https://archive.org/details/ladycornaropride00guer
- ↑ https://www.cambridge.org/core/journals/renaissance-quarterly/article/abs/francesco-ludovico-maschietto-elena-lucrezia-cornaro-piscopia-16461684-the-first-woman-in-the-world-to-earn-a-university-degree-trans-jan-vairo-william-crochetiere-and-catherine-marshall-philadelphia-saint-josephs-university-press-2007-xxii-318-pp-index-append-illus-bibl-40-isbn-9780916101576/FF399BAB4F46E7CCA37A327579F08C77
- ↑ https://archive.org/details/delleaccademieve00batt
- ↑ https://archive.org/details/ladycornaropride00guer
- ↑ https://www.unipd.it/elena-lucrezia-cornaro-piscopia
- ↑ https://search.worldcat.org/search?q=n2:0008-8080
- ↑ https://en.wikipedia.org/wiki/Digital_object_identifier
- ↑ https://books.google.com.gh/books?id=ZHMjzvAxHF0C&pg=PA296&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false
- ↑ https://archive.org/details/bub_gb_k71SmCryjpwC
- ↑ https://babel.hathitrust.org/cgi/pt?id=gri.ark:/13960/t6640853p&view=thumb&seq=5
- ↑ https://books.google.com.gh/books?id=WZe6dJh-Y_kC&pg=PP11&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false
- ↑ https://newspaperarchives.vassar.edu?a=d&d=vq19760101-01.2.10
- ↑ https://www.independent.co.uk/life-style/elena-cornaro-piscopia-google-doodle-phd-who-death-university-degree-venice-italy-a8944116.html
- ↑ https://www.theguardian.com/world/2022/jan/03/italy-proposal-statue-elena-cornaro-piscopia-first-woman-phd-debate
- ↑ https://piscopia.co.uk/about/